Obišovce: duchovná obnova birmovancov

Takmer na deň presne, mesiac pred prijatím sviatosti birmovania bola po vyše dvojročnej pauze organizovaná duchovná obnova pre birmovancov z našej farnosti. Počas dní 29.4-1.5.2022 sme zakotvili v novom Pastoračnom centre Anky Kolesárovej v blízkosti Pútnického farského kostola Ružencovej Panny Márie v Obišovciach.

Program plný aktivít, inšpirácii a povzbudenia si pre nás pripravili animátori z Arcidiecézneho centra pre mládež (ACMko) pod vedením duchovného otca Jána Kulana. Piatkový večer po sv. omši sa niesol v duchu aktivít určených, ľudovo povedané, „na lámanie ľadov“.

V sobotu doobeda sme si vypočuli niečo o našej identite, o tom, kým skutočne sme a ako nás vidí ten jediný, na koho názore záleží – Boh. Po obedňajšej sv. omši sme na chvíľu opustili príjemné priestory pastoračného centra a prešli sme sa na Obišovský hrad, kde sme sa pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva. Tu sa treba pozastaviť a spomenúť, že okolitá príroda a celé prostredie boli jednoducho úchvatné. Jar, ktorá už bola v tom čase v plnom prúde, dala našej duchovnej obnove nenahraditeľný rozmer v podobe nádychu znovuzrodenia. Za nádherné fotografie, na ktorých sa to podarilo zachytiť našej birmovanke Julke Lokšikovej, jej ďakujeme. Na svoje si tam prišli aj milovníci psíkov – a že ich medzi tohtoročnými birmovancami naozaj nie je málo. Cestu späť z hradu sme na chvíľu prerušili, aby sme si zahrali hru, ktorá je v našej farnosti už priam kultová – pašerákov. Po večeri sme sa zúčastnili adorácie, ktorá bola sprevádzaná aktivitou „Môj dom“. Rozmýšľali sme, ako to obrazne vyzerá v našej kuchyni, obývačke, jedálni, spálni, pracovni a pivnici. V mysli sme si odpovedali na rôzne otázky. Do ktorej z týchto miestností v našom živote by sme sa odvážili pozvať Pána Boha, čo by povedal na to, v akom stave sú práve teraz a čo môžeme urobiť pre to, aby sa v nich cítil príjemnejšie.

Ešte pred naším odchodom v nedeľu sme si doobeda vypočuli prezentáciu otca Jána, v ktorej ponúkol praktické rady, tipy a triky aj vysvetlenia pre birmovancov, ktorí čoskoro vstúpia do plnosti kresťanského života.

Na záver už len jedno veľké ĎAKUJEME, ktoré patrí všetkým, čo sa tam o nás starali – na čele s Pánom Bohom.

Birmovanci v Obišovciach, 5/2022

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 20, 1-9

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.

Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.


Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 24, 1-12

V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.

Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“ Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.

Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.

No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.


Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 24, 13-35

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.