Duchovní patróni farnosti

Sv. Košickí mučeníci:

  • Marek Križin
  • Štefan Pongrác
  • Melichar Grodecký

Koncom 16. storočia význam Košíc rástol a stali sa strediskom východného Slovenska. Sídlil tu aj kapitán Andrej Dóczi s vojskom uhorského kráľa, ktoré malo brániť územie východného Uhorska pred tureckými vpádmi. Kapitán kráľovského vojska bol súčasne aj veliteľom mesta. Býval v Levočskom dome, ktorý patril kráľovi. Zastupoval kráľa a mal v meste aj plnú moc. Ako zástupcu kráľa ho mali poslúchnuť nielen vojaci, ale aj mestská rada s richtárom. V septembri roku 1619 medzi mestom a Jurajom Rákoczim, veliteľom vojsk, ktorý chcel Košice obsadiť, vznikol spor. Veliteľa i vojakov si platil Gabriel Bethlen – sedmohradské knieža, ktoré iniciovalo protihabsburské povstanie. Rákócziho vojsko sa utáborilo pod hradbami mesta. Kapitán dal rozkaz mestské brány zatvoriť a vojakov nevpustiť. V meste však boli aj ľudia na strane Bethlena a proti vôli kapitána otvorili mestské brány. Vojaci chytili a uväznili kapitána Dócziho. Vojaci postavili stráže aj ku Kráľovskému domu, ktorý bol sídlom katolíckej misie a kde s jezuitským kňazom Štefanom Pongrácom bol v tom čase aj Melichar Grodecký a kanonik Marek Križin. Kňazov uzavreli v miestnosti. Medzitým sa objavil Rákocziho zmocnenec a ponúkal väzňom možnosť záchrany, ak sa zrieknu „pápeženeckej viery“. Kňazi to odmietli. Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Až o niekoľko mesiacov sa podarilo vyžiadať od Bethlena telá mŕtvych kňazov a pochovať ich dôstojne. Za to vďačíme odvážnej žene, Kataríne Pálfyovej, manželke zástupcu kráľa, s ktorým musel Bethlen rokovať, aby zahladil svoju neúspešnú akciu proti kráľovi. Na mieste, kde boli mladí kňazi umučení, sa dnes nachádza sakristia univerzitného kostola Premonštrátov na košickej Hlavnej ulici. Kostol postavili jezuiti práve z úcty k nim. Troch košických mučeníkov kanonizoval počas návštevy Slovenska v roku 1995 pápež Ján Pavol II..


Marek Križin

Narodil sa v roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevac v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, neskôr na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci. Sám však do jezuitskej rehole nevstúpil. V roku 1607 hneď po príchode do Štajerského Hradca vstúpil do jezuitmi organizovaného mariánskeho združenia – Mariánskej kongregácie. Zo Štajerského Hradca prešiel do Ríma, kde po štvorročnom štúdiu teológie v jezuitskom Nemecko-uhorskom kolégiu ho vysvätili za kňaza. Po návrate do Uhorska bol kanonikom ostrihomskej kapituly a napokon správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach. Kanonik Marek Križin sa v Košiciach pravdepodobne pravidelne stretával s tamojším jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom.

Štefan Pongrác

Najstarším z košických mučeníkov bol Štefan Pongrác. Na rozdiel od obidvoch spoločníkov bol v Košiciach takmer doma, lebo pochádzal z neďalekého Sedmohradska zo starej uhorskej šľachtickej rodiny. Narodil sa pravdepodobne v roku 1583 v obci Alvinc neďaleko mesta Alba Julia. Po skončení stredoškolských štúdií sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. V Prahe študoval filozofiu. Ďalšou jeho zastávkou bola slovinská Ľubľana, rétoriku študoval v Klagenfurte. Posledné teologické štúdiá absolvoval v Štajerskom Hradci, kde ho v roku 1615 vysvätili za kňaza. Predstavení ho poslali do apoštolského strediska v Humennom, kde jezuiti mali už v roku 1612 vybudovaný kláštor a v roku 1615 otvorili kolégium. Medzitým cisársky kapitán Ondrej Dóczi žiadal jezuitov, aby založili stálu misiu v Košiciach a predstavení sa rozhodli poslať tam pátra Štefana Pongráca.

Melichar Grodecký

Pochádzal zo sliezskeho Těšína na moravsko-poľskom pohraničí, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1589. Aj on študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni. Ako 19-ročný vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne. V Prahe ho v roku 1614 vysvätili za kňaza. Zverili mu funkciu riaditeľa výchovného ústavu sv. Václava, kde bývali chudobní študenti. Súčasne bol duchovným správcom pražskej farnosti Kopaniny. Začiatkom roku 1618 ešte pôsobil v Prahe, no v júni 1619 bol už na východnom Slovensku.


Vznik farnosti

1.júla 2004 Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup-metropolita, zriadil novú farnosť na Sídlisku  III s filiálnou obcou Lackovce. Dovtedy táto časť Humenného bola súčasťou farnosti Všetkých svätých. Dekrétom z 26. mája 2020 vydaným Mons. Bernardom Boberom, arcibiskupom- metropolitom, sa farnosť rozšírila o filiálnu obec Kochanovce.

Do farnosti patria tieto ulice v meste Humenné: Dargovských hrdinov, Laborecká, Třebíčska, Chemlonská, M.Kukučína, a po železničnú trať ulica Gen. M. R. Štefánika a Námestie Slobody