Budem tam s nimi

„Nebudem môcť hovoriť, ale budem tam. Nebudem niekým privilegovaným, ale jedným z nich. Chcem byť medzi nimi ako Kristov posol, ktorý nie slovom, ale skôr skutkom a svojou prítomnosťou im bude kázať evanjelium…“ napísal si do svojho denníka emeritný arcibiskup Alojz Tkáč, keď v roku 1977 nastúpil ako kňaz bez štátneho súhlasu pracovať ako vodič električky v Košiciach.
Budem tam s nimi

Jozef Kozák 12.01.2021
Prešlo pár rokov a mnohí z kňazov Košickej arcidiecézy robia čosi podobné. Už nie na základe rozhodnutia iných, ale po slobodnom zvážení sa v týchto ťažkých chvíľach prihlásili ako dobrovoľníci v nemocniciach. Začali v Prešove – slúžia pri triáži, skladoch, vstupe a piati priamo na covidovom oddelení.

Pomáhajú s tým, čo treba a čo môžu. Keď som cez víkend s jedným z nich telefonoval, bol unavený, ale veľmi spokojný. Hovoril o tom, čo celý deň robil – ako pomáhal s roznášaním jedla, kŕmením, pri polohovaní pacientov, ale aj ako sa s nimi rozprával.

Ako sa mnohí potešili, že sa niekto pri nich zastavil.

Spomenul aj skúsenosť s jednou ženou, ktorá ho so slzami v očiach vítala, keď potom, čo ho videla pri roznášaní jedla, ho zbadala, ako jej podáva Eucharistiu. Ubolená a dojatá, pripútaná na lôžko nahlas vykríkla: „Ježišu, ja k tebe nemôžem a ty si prišiel ku mne!“

A viete, čo mi z toho najviac utkvelo? Keď povedal: „Už dávno sme tu mali byť!“ Pri pacientoch, ale aj pri lekároch a sestrách. Aby aj cez našu skromnú službu mohli zažívať Ježišovu blízkosť. Lásku, ktorú máme odrážať ako pokrstení, ako kňazi.

Veríme a trpezlivo čakáme na chvíľu, keď sa kňazi vrátia k svojej sviatostnej a pastoračnej službe. Ale nesmieme zabudnúť na jeden fakt – že aj tento príklad prinesie iným odvahu a chuť – v inom čase a v inom prostredí – byť nablízku blížnemu. Byť odrazom Kristovej lásky a blízkosti.

Až sa skončí Advent

„A keď raz odovzdám svoj úrad, plánujem, že budem žiť ako páter František Paňák,“ zvykol hovorievať náš emeritný arcibiskup Alojz Tkáč. Pátra Paňáka som nikdy osobne nestretol, ale z rozprávania viem, že tento jezuita bol známy ako veľký spovedník v Dóme sv. Alžbety.
Až sa skončí Advent

Ani neviem, prečo som si v týchto dňoch spomenul práve na neho. Možno práve preto, že tento kňaz slúžil v našej katedrále. A azda aj preto, že práve toto jeho verné vysluhovanie sviatosti zmierenia sa tak silno stalo charakteristickým pri spomienke na neho.

Už dnes vieme, že pred Vianocami nemôžeme očakávať tie veľké spoločné spovede ako po iné roky. Že tento rok to bude o vernej a vytrvalej službe jednotlivých kňazov počas celého Adventného obdobia. Že sa nebude dať navzájom si vypomôcť tak, ako sme boli roky zvyknutí.

Aj preto chcem zvlášť nám kňazom na povzbudenie pripomenúť slová svätého Jozefa Cafassa, ktorý kňazom hovoril: „Kto sa spomedzi kňazov chce cvičiť vo veľkých a vznešených skutkoch, nech spovedá. Kto chce získať mnoho zásluh, nech spovedá.“

A všetkým nám, zvlášť tým, ktorí sa boja, či zápasia s myšlienkou spovede, nech rezonujú slová svätého Leopolda Mandiča, ktorý na výčitky, že je príliš veľkorysý pri vysluhovaní sviatosti zmierenia, zvykol vravievať:

„Pozri sa, on nám dal príklad! Nie my sme zomreli za duše, ale on vylial svoju božskú krv. Máme sa teda správať k dušiam tak, ako nás naučil svojím príkladom.“

Ktovie, ako si budeme o pár dní spomínať na Adventné obdobie v tomto roku. Prajem však nám všetkým, aby pri návrate k týmto dňom bola jednou z krásnych spomienok aj naša vlastná dobrá svätá spoveď.

Naozaj nás tu nechcú?

Článok prevzatý z Katolíckych novín

Moja babka zvykla hovorievať: „Čo vidíš na iných, čakaj na sebe!“ Až ma to naľakalo, keď som si tieto jej slová spojil s poslednými udalosťami v Nice vo Francúzku a v Santiagu de Chile.

Pred očami som mal hneď horiace kostoly, ale aj telá mŕtvych vynášaných z Božieho domu. Či vari sa mám aj ja báť o svoj život? Či vari aj mne ako kňazovi, našim veriacim a kostolom hrozí takéto niečo?

Azda by ma niekto hneď zastavil. Neblázni, nestresuj, nerob paniku! To sa nemôže u nás stať. A možno by sme sa dostali k tomu, že ono sa to už deje. Nemyslím priame zabíjanie a pálenie. Skôr sofistikované útoky s jasným odkazom: „My vás tu nechceme!“

Zatiaľ „len“ prichádzajúce z kaviarní či domácností niektorých komentárov na internete. Občas v narážke nejakého článku či „odbornej“ debate. A predsa, tlak rastie. Neuveriteľné.

Zvlášť pre tých, ktorí si ešte dobre pamätajú tú vlnu nadšenia pri prvých vysviackach ponovembrových biskupov a to skoro až masové „chodenie“ do kostola.

Áno, tá generácia videla rast! Len nesmieme zabudnúť na to, čo bolo prv. Koľkí predtým zasievali alebo „len“ zlepšovali pôdu pre Božie veci. Možno je tu práve tá chvíľa, keď je to už na nás. Keď naša generácia je poslaná zasievať. A to nie je len zasievanie. Je to napĺňanie Božieho plánu.

S úžasom a vďakou som preto v posledných dňoch sledoval odkazy a príbehy na sociálnych sieťach. Všimli ste si to aj vy? Koľkí kresťanskí lekári a zdravotníci, ale aj laici zo spoločenstiev a farností, kňazi a rehoľníci boli zapojení do testovacích tímov? Áno, nebolo vidieť ich odev kresťana, ale bolo vidieť ich odev Kristovej lásky.

Vrátim sa preto k výroku mojej babky a trošku ho budem parafrázovať: „Čo vidíš dobré na iných, čaká Boh aj na tebe.“ Veď v mojom živote nemá ísť o to, kde a či vôbec ma chcú mať niektorí ľudia. Lež o to, kde a pričom ma chce mať Boh.

Ak by som sa druhý raz narodil

Cestou z primičnej svätej liturgie sa u mňa na fare zastavil môj známy. Bol plný krásnych zážitkov a priateľských stretnutí. Podelil sa so mnou o myšlienky z kázne i o spomienky z detských rokov novokňaza. Hovoril dlho bez prestávky a ja som ho so záujmom počúval. Z celého jeho nie krátkeho monológu ma zaujali dve skutočnosti…. viac na https://www.katolickenoviny.sk/komentar/

Zostaňte doma 2

Nie, nie je to názov nového katastrofického filmu a ani maľovanie čerta na stenu. Je to len trpká myšlienka, ktorá sa mi vďaka našim médiám a časti novinárov občas dostáva do mysle. Prichádza vždy vtedy, keď čítam niektoré komentáre alebo len názvy článkov, ktoré posielajú kresťanské hodnoty či samotného aktívne žijúceho kresťana do zabudnutia. viac tu…