Jozef Kozák 23.11.2021
Samozrejme, v krátkom vstupe sa neobišli ani ťažké témy o covide, pri ktorých vedec pomenoval zlyhania v strate dôvery a komunikačné chyby. V závere príspevku sme sa však mohli kochať nádhernými zábermi výhľadu, ktorý sa im v ten deň naskytol.
A možno sme mnohí v tej chvíli aj ticho závideli, že sme uložení na gauči a sami sa oberáme o čosi nádherné. Len nemáme chuť a sily vyjsť z komfortu domova. „Zodvihni zrak, vstaň!“ týmito slovami apeloval pápež František v Nedeľu Krista Kráľa na mladých, ktorí sa vo vatikánskej bazilike zúčastnili na 36. svetovom dni mládeže.
A ďalej pokračoval: „Zveruje sa vám tá najťažšia a najfascinujúcejšia úloha: stáť na nohách, keď sa zdá, že sa všetko rúca; byť strážcami, ktorí dokážu vidieť svetlo v nočných videniach; byť staviteľmi uprostred trosiek… a vedieť snívať.
Pretože toto robia tí, ktorí snívajú: nedajú sa pohltiť nocou, ale zapaľujú plamienok, svetlo nádeje, ktoré ohlasuje zajtrajšok.“ Pozorovanie života a ľudí okolo ma neraz privádza k poznaniu a priznaniu, že starším aj mladým na Slovensku už dlho akosi chýba odvaha zodvihnúť zrak.
A následne vytrvalé kráčanie za našimi, presnejšie povedané, Božími snami. Možno aj preto, že sme prestali dôverovať nielen sebe a iným, ale aj Božej láske. A že sme neraz utlmili a narušili nielen komunikáciu medzi nami, ale aj tú našu s Bohom.