Ako sa mení svet k lepšiemu?

 

Vianočné obdobie, ktoré sa pred týždňom skončilo, bolo bohaté na požehnania: manželia prosili o požehnanie ich vzťahu na sviatok sv. rodiny. Deti dostali zvláštne požehnanie po jednej z pobožností. Na Jána sa žehná víno a v deň Zjavenia Pána sa požehnala tzv. trojkráľová voda. Nemožno zabudnúť ani na kňazské požehnania bytov, rodinných domov, firiem a školských prie-storov.

Požehnať v biblických rečiach znamená toľko, ako „dobre hovoriť“ o niečom alebo niekom.

V starom zákone udeľovali požehnanie kňazi okrem ľudí aj zvieratám, rastlinám a neživým veciam. Prečo? Svet nie je neu-trálny. Pretože bol stvorený Bohom, má človeku slúžiť dostať sa ku svojmu Stvoriteľovi a jemu slúžiť. Požehnanie má blahodarný účinok. Pôsobí tak, že „nahovára“, povzbudzuje, dodáva odvahu a nabáda rozhodnúť sa pre dobro. Požehnanie je ako fakľa prinesená do tmavej miestnosti. Podbá sa na príchod kohosi živého do ľadovej osamelosti, ako nečakané uzdravenie, ako vyhratá vojna alebo zažehnaná epidémia.

Byť požehnaný znamená byť pod Božou ochranou, byť v Božej starostlivosti. Keď preklíname, nás samých to zasiahne. Zlo, ktoré by sme priali iným alebo ho robíme druhým, padá na nás a šliape po nás.

Tajomstvo úspešného života je podľa kňaza a teológa Ivančiča v požehnaní, ktoré rozdáme a prijmeme. Vtedy sa podobáme na rieku, ktorá prúdi. Hneď ako by sa ona oddelila od prameňa, stane sa stojatou, zapáchajúcou stokou. Žehnať sa dá srdcom, myšlienkou, slovom i gestom. Týmito spôsobmi môžeme požehnanie, ktoré nosíme v sebe, prenášať na druhých. Tak ako to robil vedec Blaise Pascal, keď vyslovoval túto modlitbu: „Otče nebeský, ty si môj Pán. Jednaj so mnou, ako ty chceš. Daj mi to, čo je pre moje dobro. Vezmi do mňa, čo mi škodí. Učiň, aby moja vôľa bola totožná s tvojou. Požehnaj mňa a požehnaj svet. Požehnaj ma dnes a požehnaj ma zajtra. Žehnaj ma po všetky dni môjho života.“

 

Rudolf Smoter, kňaz pôsobiaci v Taliansku

————————————————————————————————————————————————————————-

KATOLÍCKY POHREB

„Kresťanský pohreb je službou lásky, ktorú dané spoločenstvo preukazuje svojim mŕtvym. Má účasť na žiali pozostalých, zároveň si však uvedomuje posolstvo Veľkej noci. Veď zomierame v Kristovi, aby sme spolu s ním slávili zmŕtvychvstanie.“ Youcat

Čo mám teda robiť,

keď niekto zomrel a chcel katolícky pohreb?

Je potrebné dohodnúť sa o čase pohrebu s pohrebnou službou, ak ide o pohreb v meste a potom zájsť na faru. Ak na dedine, potom môžete ísť priamo na faru. Nutné je priniesť so sebou „List o prehliadke mŕtveho“, ktorý musí byť s pečiatkou matričného úradu.

Kto má prísť nahlásiť pohreb?

Pohreb nahlasujú príbuzní zosnulého. Je to aj preto, aby mu v prípade, že kňaz nepoznal osobne zosnulého, najbližší podali čo najpravdivejšie informácie o živote a smrti zosnulého.

Nestáva sa potom, že kňaz vychváli niekoho,

kto si chválu nezaslúžil?

Stať sa to môže. Aj preto sa snažíme napriek informáciám od rodiny získať svedectvo o živote zosnulého aj od iných ľudí. Napríklad v Nemecku v niektorých farnostiach kňazi navštevujú dom zosnulého deň pred pohrebom. A tak priamo na rekciách príbuzných a známych môžu si urobiť obraz o zosnulom a o prežívaní žiaľu v rodine.

 

Je určený čas, dokedy by sa mal mŕtvy pochovať?

Pohreb je možný najskôr po 48 hodinách od uvedeného lekárskeho údaju o smrti. Je

 

bežné, že pochováva sa aj neskôr,

ak sa napríklad čaká za nejakými blízkymi príbuznými, ktorí sú v tom čase odcestovaní v zahraničí.

 

Je prípustné, aby na katolíckom pohrebe mal reč aj niekto iný?

Občas sa stáva, že niekto z príbuzných alebo kolegov chce prehovoriť na pohrebe. Ak ide o príbuzného, ktorý chce krátko poďakovať za kondolenciu a prítomnosť na pohrebe, je to prípustné. Nie je však šťastné, ak sa prihovára niekto, kto na katolíckom pohrebe vnuká pozostalým myšlienky beznádeje a ukrutnosti života. Veď práve preto si niekto vybral katolícky pohreb, lebo verí a dúfa v Božie prisľúbenia. Vo väčších miestach je tendencia zaplatiť si rečníka, to tiež nepovažujem za šťastné. Ide predsa o pohreb, nie o manifestáciu slov. A slovo Boha, ktoré ponúka kňaz vo svojom príhovore by malo naplniť to čo treba. Žiaľ, niekedy ide o dobrý biznis danej pohrebnej služby, ktorá to vie veľmi šikovne „predať“ v smútku zroneným pozostalým.

 

A čo ak niekto spáchal samovraždu?

Najprv si zacitujeme čo hovorí oficiálne Katolícka Cirkev k téme samovražda v Katechizme:

2280 Každý je za svoj život zodpovedný pred Bohom, ktorý mu ho dal. Boh zostáva zvrchovaným Pánom života.(2258) Sme povinní prijímať život s vďačnosťou a chrániť ho na Božiu česť a spásu svojej duše. My sme správcami, nie vlastníkmi života, ktorý nám Boh zveril. Nemôžeme s ním voľne nakladať.

2281 Samovražda protirečí prirodzenej náklonnosti človeka zachovať si a udržiavať svoj život. Je v závažnom rozpore s pravou láskou k sebe samému. Zároveň uráža lásku k blížnemu, lebo neprávom pretína putá solidarity s rodinným a národným

spoločenstvom(2212) a s ľudskou spoločnosťou, voči ktorým máme záväzky. Samovražda protirečí aj láske k živému Bohu.

2282 Ak sa samovražda spácha s úmyslom dať príklad najmä mladým, nadobúda aj závažnosť pohoršenia. Úmyselná spolupráca na samovražde je v rozpore s morálnym zákonom.
Ťažké psychické poruchy, úzkosť alebo veľký strach pred nejakou životnou skúškou, utrpením alebo mučením(1735) môžu zmenšiť zodpovednosť samovraha.

2283 Nemáme strácať nádej na večnú spásu ľudí, ktorí si vzali život. Boh im môže dať príležitosť na spasiteľnú ľútosť cestami,(1737) ktoré pozná len on sám. Cirkev sa modlí za tých, ktorí si siahli na život.

Aj preto my kňazi, sa veľmi citlivo snažíme pristupovať  k jednotlivým prípadom. Zväčša pochovávame tých, ktorí odišli takýmto spôsobom. Dušu mŕtveho zverujeme pritom Bohu, lebo iba on má pravdivé poznanie o živote a smrti. A pripomíname pritom zodpovednosť za dar života, ktorý nám Boh dal.

A čo hovorí Cirkev na kremáciu?

2301 Cirkev dovoľuje kremáciu, ak nie je prejavom úmyslu spochybniť vieru vo vzkriesenie tela.

Môžeme povoliť darovanie orgánov po smrti nášho blízkeho?

2296  Darovanie orgánov po smrti je šľachetný a záslužný čin a treba k nemu povzbudzovať ako k prejavu veľkodušnej solidarity. Nie je morálne prijateľné, ak darca alebo jeho príbuzní, ktorí majú na to právo, nedali k tomu svoj výslovný súhlas. Okrem toho je morálne neprípustné priamo zapríčiniť zmrzačenie, ktoré robí človeka invalidom, alebo smrť ľudskej bytosti, aj keby sa to konalo s cieľom oddialiť smrť iných osôb.

Jozef Kozák, farár

——————————————————————————————————————————————————————————-

OZ PODAJ RUKU

Občianske združenie Podaj ruku pôsobí v našej farnosti od januára roku 2005. Jeho cieľom je pomoc pri napĺňaní základných potrieb (telesných, duševných, spoločenských, materiálnych a duchovných) detí a mládeže, rodiny a starých ľudí. Všestranne podporuje inštitúciu rodiny vo všetkých jej formách.

1Každoročne organizujeme množstvo aktivít, ktoré sú Vám už zaiste známe, ako napríklad karneval pre deti, detský letný tábor – pobytový alebo s dennou dochádzkou, púť k obrázku na Hubkovej, rozdávanie mikulášskych darčekov pre deti, vianočné kahančeky pre naše rodiny a rôzne iné. V minulosti sme viackrát finančne podporili rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia.  Aj v tomto roku plánujeme pokračovať v tejto línii a postupne Vám budeme ponúkať nové, ešte atraktívnejšie aktivity, o ktorých Vás budeme informovať niekedy nabudúce.

Zároveň Vás chceme požiadať o finančnú podporu združenia Podaj ruku 2 % z Vašej dane. Tlačivá budú k dispozícii pri vstupe do kostola.

Za podporu Vám z úprimného srdca ďakujeme.

 Predseda a členovia OZ Podaj ruku