Trojka v Tatrách

V utorok 7. augusta 2018 sme sa v  spolupráci so ZKSM  vybrali na náš už pravidelný letný výlet do Vysokých Tatier. Vyše 90 našich veriacich sa ráno po sv. omši o 6.00 hod. vybralo na Štrbské pleso, odkiaľ sme sa presunuli k Popradskému plesu. Časť sa s kaplánom Mariánom vybrala na Sedlo pod Ostrvou. Druhá skupina sa spolu s farárom Jozefom prešla k symbolickému cintorínu, kde sme sa pomodlili za zosnulých v Tatrách i našich blízkych. Bohom požehnaný deň nás opäť presvedčil nielen o Otcovej láske, ale aj o jeho kráse v stvorenom svete. Viac fotografií z Trojky v Tatrách nájdete tu:

V rámci projektu nám na túto akciu  Komisia športu a mládeže Mesta Humenné poskytla dotáciu 250 €.

Relive ‚Sedlo pod Ostrvou‘

Tábor Narnia 2018

„Som unavená, ale ešte by som chvíľu zostala“ prebehlo mi hlavou počas čakania na autobus, ktorý nás odvážal späť domov. „Aj ja by som ešte ostal“, ozval sa vzápätí hlas vedľa mňa. Tešili sme sa domov, ako každý kto sa po dlhšom čase vracia späť, ale niekde vo vnútri sme cítili, že ešte by sme ostali. Aspoň jeden týždeň navyše.

Pre deti to bol čas zábavy, radosti a smiechu. Animátori zasa raz museli ukázať veľkú dávku zodpovednosti, trpezlivosti i pevných nervov. Aj ich hlasivky dostali miestami riadne zabrať. To však nebolo nič v porovnaní s každodenným humorom a úlohami, pri ktorých si všetci zahriali nielen svaly, ale aj mozgové bunky. A veru občas bolo potrebné prudké premýšľanie. Celým táborom nás sprevádzal Aslan, kráľ Narnie, ktorý sa nám každý deň prihováral, a povzbudzoval nás k zodpovednému plneniu úloh, ktoré boli pripravené pre deti.

Zvládli sme túru, ktorá bola dostatočnou skúškou našej telesnej kondície. Keď sme sa konečne po nekonečných otázkach, že kedy už budeme v cieli dostali až na vrchol, ukázala sa nám panoráma, ktorá sa len tak nevidí každý deň. Cestou späť sa síce otázky nezmenili, ale pocit, že sa už vraciame späť nás hnal dopredu.

Okrem toho všetkého mali deti možnosť v tábore využiť rôzne služby. Dnes už nie je v móde obyčajný copík na hlave, a preto v rámci toho aby sme držali krok s dobou šikovné ruky našich animátoriek zaplietali na hlavách detí vrkoče od výmyslu sveta. Nie každý sa však lakomí na vrkočiky, nasprejovaná hlava bola pre niektorých väčšie frajerstvo. Nielen vlasy, ale aj tvár bolo potrebné trocha prikrášliť rozprávkovými bytosťami a inými druhmi zvierat. Čo by to bolo za fintenie bez poriadnych módnych doplnkov a náramkov, ktoré sme si sami vyrobili. Keď sme sa už všetci poriadne nahodili diskotéka sa mohla začať. Na nej predviedli svoje najnovšie tanečné kreácie nielen deti, ale aj animátori sa nenechali zahanbiť. Čo by to bol za tábor bez poriadnej skúšky odvahy. Aj tá sa úspešne zvládla, aj keď miestami deti museli preukázať naozaj veľkú dávku odvahy.

Opäť raz ďakujeme nášmu pánovi farárovi Jozefovi Kozákovi i kaplánovi Mariánovi Jaklovskému za to, že nám dali možnosť rozvíjať naše talenty, zároveň chceme poďakovať OZ Podaj ruku, dobrodincom a mestu Humenné za finančnú podporu.

Ďakujeme aj rodičom, ktorí nám zverili svoje deti, a prajeme si, aby vám robili takú radosť, akú sme my s nimi zažili v tábore. Tešíme sa opäť o rok na nové zážitky a spomienky.


Fotogaléria:


Video:

Meggy

Ďakovná púť s exkurziou

V nedeľu 20.mája 2018 sme prežívali v našej farnosti veľkú slávnosť. Naši tretiaci po prvýkrát  pristúpili k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Za tento veľký dar sme sa boli poďakovať v utorok 22. mája 2018 na Levočskej hore. Najprv sme sa však zastavili v Prešove vo výrobní hostií. Tam sme mali možnosť prejsť celú výrobu. Vďaka ochotným rehoľným sestrám, ktoré nás sprevádzali sme sa dozvedeli nielen o celom procese pečenia, ale v krátkosti nám predstavili aj životopis svätého pápeža Pia X., ktorý povolil pristupovať malým deťom k Eucharistii. Následne sme sa občerstvili fantastickou zmrzlinou a potom sme zavítali do gréckokatolíckeho chrámu, kde sme si prezreli turínske plátno. Poobede sme dorazili do Levoče, kde sme peši vyšli až na mariánsku horu. Že vyšli. Deti tam doslova vybehli. Keďže im pán farár Jozef vyhlásil súťaž medzi kaplánom Mariánom a deťmi, namotivovaným deťom nič viac nebolo potrebné. V cieli sme sa spoločne pomodlili sv. ruženec a potom v Bazilike Navštívenia Panny Márie sme slávili  ďakovnú sv. omšu. Chceme veľmi pekne poďakovať pani katechétke Gabike Piatkovej za zorganizovanie výletu a šoférom za bezpečnú jazdu. (aj za nájdenie mobilného telefónu J) Zábery z nášho spoločne prežitého dňa vám ponúkame v nasledujúcej fotogalérii. Foto- mobil: Zuzana Dirbáková

Ďakovná púť s exkurziou, 2018
« z 2 »

Púť do Krakova

V dňoch 7.-8. mája 2018 sme sa pod vedením pána farára Jozefa vybrali na púť do Krakova. Svoju púť sme začali svätou omšou, kde sme si tak nanovo uvedomili, že my všetci sme pútnikmi na ceste k Bohu. Po príjemnej ceste sme už pred 16.00 hod. dorazili k prvému cieľu Centru Jána Pavla II. V Krakove, ktoré  bolo postavené na mieste, kde kedysi  Ján Pavol II. pracoval v továrni na výrobu sódy.  Centrum Jána Pavla II. „Nebojte sa“ v Krakove nie je iba spomienkou na poľského pápeža, ale aj pokračovaním jeho duchovného dedičstva, ktoré zanechal svojim krajanom a ktoré je stále zdrojom inšpirácie pre Cirkev a milióny kresťanov po celom svete. Nadchýnala nás veľkoleposť a krása, zvlášť mozaikovej výzdoby  jezuitu Marko Ivana Rupnika. Vzácnou relikviou v kostole je reverenda, ktorú mal Ján Pavol II. oblečenú pri atentáte Mehmeta Aliho Ağcu 13. mája 1981.

Po prezretí centra sme sa presunuli do Svätyne Božieho milosrdenstva, kde sme po ubytovaní absolvovali prednášku rehoľnej sestry Faustyny o Dare a tajomstve milosrdenstva.

Na druhý deň ráno sme slávili svätú omšu, ktorá bola obetovaná za našu farnosť,  pri milostivom obraze a relikviách svätej Faustíny. Následne sa presunuli do centra Krakova, kde na nás čakala sprievodkyňa Eliška, ktorá nás sprevádzala historickým Krakovom. Prezreli sme si tak Wavel, wavelskú katedrálu, Rynek Glovny, ale aj miesta, kde sa modlil a pôsobil svätý Ján Pavol II. Vďaka našej sprievodkyni sme spoznali históriu Krakova ako aj zaujímavé miesta zo života svätého pápeža. O 15.00 hod. sme sa vrátili do Lagiewnikov k Svätyni Božieho milosrdenstva, kde sme sa v Hodine milosrdenstva zapojili do modlitby Korunky Božieho milosrdenstva. Ďakujeme všetkým 39 pútnikom za spoločný čas a tešíme sa na nové spoločné chvíle v našej farnosti.

Púť Krakov, 2018

Hokejové fandenie

Aj tento rok sme žili hokejom. V nedeľu 3.12.2017 sme šli  do košickej Steel arény spoločne ako farská rodina. Pre miništrantov a kurátorov to bola odmena a malé poďakovanie za ich celoročnú službu vo farnosti. Pre ostatných príležitosť nie len na výlet, ale na stretnutie a vytváranie vzťahov s ľuďmi „z kostola“, avšak v priestore „mimo kostola“.

Ktovie, možno práve fanúšikovia z Humenného pomohli HC Košice vyhrať nad HK Nitra hladko 7:2.

 

Arcidiecézny futsalový turnaj

V sobotu 4.11.2017 sa v Košiciach konal diecézny futsal, na ktorom sa zúčastnili aj mladí z našej farnosti. Tento turnaj bol rozdelený do troch vekových kategórii. My sme mali zastúpenie v strednej vekovej kategórii, ktorej sa mohli zúčastniť mladí od 13 do 17 rokov.

Naša skupina pozostávala z troch družstiev. Okrem nás tam mali zastúpenie aj mladí z farnosti Mokroluhu a Jarovníc. V prvom zápase sme na súboj vyzvali mužstvo z Mokroluhu. Zápas sa niesol celkom v priateľskom duchu, aj keď úvod zápasu bol z oboch strán opatrný. Podarilo sa nám streliť gól, a nakoniec aj ubrániť tesné vedenie 1:0. Druhý zápas bol už o inom. Predstavil sa nám náročnejší súper z Jarovníc, ktorý sa do nás  futbalovo povedané ,, zahryzol“. To sa odrazilo aj na výsledku, keď po dvoch rýchlych góloch sme už prehrávali 2:0. Naši chlapci však nevešali hlavy, a po zmene strán sa im podarilo znížiť na rozdiel jediného gólu. Avšak aj napriek bojovnému výkonu sa našim chlapcom nepodarilo vyrovnať, a zápas tak skončil tesnou prehrou 2:1.

Týmto nepriaznivým výsledkom sa skončilo aj naše pôsobenie na turnaji, keďže do bojov o celkové prvenstvo   postupovali len víťazi skupín. Neostáva nám nič iné len sa poďakovať naším mladým za ich snahu a bojovnosť v reprezentovaní našej farnosti. Veríme, že budúci ročník už bude o niečo úspešnejší než ten predošlý.

Megy

Farská púť – Fatima

Pred pár dňami sme sa vrátili z farskej púte – Lúrd a Fatimy. Naše putovanie začalo v piatok 25. augusta 2017 o 9:30 svätou omšu, pri ktorej farár Jozef požehnal pútnikov. Okolo desiatej sme „sa nalodili“ a vyrazili cez Košice, kde sme doplnili kapacitu autobusu veriacimi z farnosti Košice – sídlisko Ťahanovce. Naša cesta smerovala cez Maďarsko a Slovinsko do Talianska. V ranných hodinách sme dorazili do Turína. Tu sme si vychutnali skoro celý deň vo Waldocu, don Boscovom oratóriu, kde sa zrodili saleziáni. Neskoro popoludní sme vyrazili ďalej do Francúzska, a opäť po „nekonečných“ hodinách v autobuse nás čakal prvý nocľah – Grenoble.

V nedeľu ráno sme vyrazili do neďalekého La Salette, kde sa Panna Mária zjavila v roku 1846 dvom pastierikom Maximovi a Melánii. Aj napriek nádhernej prírode a neskutočnému pokoju, ale tlačený časom, sme sa po svätej omši pobrali ďalej do Lúrd, kde poniektorí stihli ešte neskorý večerný program pri Masabielskej jaskyni.

Pondelok 28.8. sme trávili „konečne“ bez autobusu. Celý deň patril prehliadke Lúrd – farský kostol, miesta kde žila Bernadetta, miesto zjavenia a ďalšie. Najsilnejším modlitbovým zážitkom tohto mestečka bol asi sviečkový sprievod počas modlitby ruženca. A nevadil nám ani hustý lejak.

V utorok nás opäť čakala dlhá cesta autobusom a presun do Santiaga de Compostela, kam sme dorazili vo večerných hodinách. Cestou sme stihli svätú omšu na pútnickom mieste Limpias, aj krátke osvieženie v Atlantickom oceáne.

Stredajšie dopoludnie patrilo Santiagu de Compostela, kam aj dnes putuje celoročne množstvo ľudí pešo. Pútnické trasy, tzv. „camino“ sú dobre značené a dá sa nimi dostať k sv. Jakubovi pomaly z celej Európy. Po poludňajšej medzinárodnej svätej omši v španielčine sme vyrazili do „konečnej destinácie“ našej púte – Fatimy.

Aj keď vo Fatime je čo „robiť“, predsa len sme si vo štvrtok „odskočili“ do krásnych historických mestečiek Alcobaca, Bathala a nakoniec hlavného mesta Lisabon. Nakoniec celý piatok už patril len a len Fatime – návšteva domčekov, kde žili Lucia, František a Hyacinta, modlitba krížovej cesty, prehliadka jednotlivých chrámov a večer modlitba svätého ruženca so sviečkovým sprievodom.

V sobotu ráno, na záver našej púte nám neostávalo nič iné, ako sa pobaliť a presunúť do historického centra mesta Porto, odkiaľ sme večer leteli do Budapešti. Domov sme sa vrátili v nedeľu ráno okolo deviatej hodiny – rovno na našu odpustovú slávnosť.

Ako vidíte, program bol dosť bohatý. Precestovali sme sedem tisíc kilometrov za desať dní. Navštívili tri veľké mariánske pútnické miesta, a ešte čosi „popri tom“. Ďakujeme Bohu za ochranu, že sme to všetko zvládli a vám za vaše modlitby. A samozrejme, všetkých vás sme niesli vo svojich srdciach a v modlitbách predkladali našej nebeskej Matke i Otcovi. Už teraz sa tešíme na ďalšiu farskú púť …

kaplán Marián

Trojka v Tatrách 2017

V utorok 1. augusta 2017 sme už po piatykrát absolvovali náš pravidelný letný výlet pod názvom Trojka v Tatrách. Tento rok sa našim cieľom stala Chata pri Zelenom plese. Po rannej svätej omši o 6.00 hod. sme sa na dvoch autobusoch presunuli do našich veľhôr, ktoré nás privítali krásnym počasím. Po vyše 2,5 hodinovom výstupe na nás čakala nádherná príroda a pohostinní chatári. Niektorým sa tento pohľad málil a preto sa posunuli „trošku“ vyššie- na Jahňací štít. Odmenou tak pre nich bol nielen úchvatný výhľad, ale aj osobné   stretnutie s kamzíkmi. Ďakujem 96 účastníkom výstupu a už sa teším o rok na ďalší výlet v Tatrách.

Ďakovná púť

Dňa 24.5.2017 sme sa s našimi prvoprijímajúcimi deťmi vybrali na ďakovnú púť.  Navštívili sme najprv mesto Prešov. Pristavili sme sa pri kláštore, kde sa vyrábajú hostie a následne sme navštívili kláštor bratov františkánov a Kostol sv. Jozefa.  V tomto kostole sme mohli spolu s deťmi vidieť 449 relikvií rôznych svätcov. Zvlášť sme si uctili relikvie sv. pápeža Jána Pavla II. a aj relikvie sv. Františka a Hyacinty, deťom, ktorým sa zjavila Panna Mária vo Fatime. Naše ďalšie kroky viedli do Televízie Lux, kde sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácií o nakrúcaní a riadení kamier. Deti si mohli kamery obzrieť a vyskúšať.
Potom sme na chvíľu zastavili v gréckokatolíckom chráme, kde sme si prezreli kópiu turínskeho plátna.
Veľkým zážitkom sa pre deti stal výstup na Mariánsku horu v Levoči. Náš pán farár vyhlásil súťaž- kto skôr zdolá túto horu. Prvá sa na horu dostala Sandra Šutková a z chlapcov Filip Kuľha, ktorých na detskej sv. omši čaká sladká odmena. Po Korunke Božieho milosrdenstva bola svätá omša. Pán Boh pri nás skutočne stál počas celého výletu, pretože počasie nám prialo. Pršalo iba v čase, keď sme sa nachádzali v autobuse. Deťom a rodičom sa tento výlet veľmi páčil a dúfam, že naňho budú ešte dlho spomínať.

Animátorka Majka

Výlet Žakovce- Levoča

V pondelok 8. mája 2017 naša farnosť zorganizovala výlet do Žakoviec a na Mariánsku horu v Levoči. Nebol to iba taký obyčajný výlet. My sme ho naplnili dobrom, ( odniesli sme vyzbieraný drogistický tovar a trvanlivé potraviny pre Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach) na ktoré ná Boh dal hneď svoju odpoveď, ešte väčším dobrom. Prvým krásnym Božím darom bolo počasie. Jemne pod mrakom a na Levočskej hore nás zohrialo slniečko.
Druhým darom bolo stretnutie s farárom Marošom Kuffom, ktorý nám prehovoril do sŕdc a povzbudil nás nielen k dobrej spovedi, ale aj k životu s Máriou a Duchom Svätým. Veľmi silné bolo jeho poukázanie aj na fakt, že jedine Portugalsko, vďaka zasväteniu Panny Márie nebolo postihnuté utrpením II. sv. vojny. Po jeho slovách a požehnaní na nás čakal ešte obed a prehliadka areálu v Žakovciach.
Nasledoval presun do Levoče na Mariánsku horu a tam sme dostali tretí dar. Aktuálne opravujú cestu hore k bazilike, ale v pondelok 8. mája bola cesta spojazdnená a my sme mohli byť vyvezený až pod baziliku. ( Sme vďační najmä za tých, ktorí pre zdravie a vek už by nemohli vystúpiť na horu bez takejto možnosti) V nej sme sa pomodlili s pánom farárom Jozefom sv. ruženec, korunku a slávili sv. omšu, ktorú pán farár obetoval za odpustenie kňazských hriechov. V kázni nás povzbudil k trom veciam.
  1. Hovoriť deťom a vnúčatám o našom živote modlitby ( kde a začo sa modlíme)
  2. K vytrvanlivosti – nebáť sa dávať svoj život v každodenných krížoch a utrpeniach, ktoré zažívame.
  3. K odpúšťaniu – bez odpustenia niet lásky. Tieto tri atribúty nachádzame u každej dobrej matky, zvlášť u Božej matky. Ona nám hovorí o Synovi, ona nás vytrvalo skrýva pod svoj ochranný plášť a v Synovi nám predstavuje odpustenie.
Vďačný Bohu sme sa už v autobuse pýtali: „A kam pôjdeme nabudúce?“