A odrazu bolo počuť buchot železa na studenej dlážke. Tí, ktorí ihneď pribehli, zistili, že ho spôsobil pád stojana na bundy. Stojan, ktorý už asi prežil všeličo, nezvládol ťarchu ťažkých dvadsiatich troch zimných búnd.
Dvadsaťtri. Je to len číslo, i tak pre ľudí niečo znamená. Niekto sa dvadsiateho tretieho narodil, iný niekoho spoznal, a pre ďalšieho to môže znamenať rekord v počte zjedených párok. Pre našu farnosť toto dvojciferné číslo znamená skupinu mladých ľudí, ktorí sa rozhodli spoločne stráviť uplynulý víkend (15-17.2.2019) na Domaši. Ubytovanie nám poskytla chata Dobrá, na ktorej sme nakoniec rozbitý stojan spoločnými silami opravili. Ale pre pokojne prespatú a ničím nerušenú ďalšiu krátku noc sme naším bundám našli bezpečnejšie miesto.
Náš pobyt nebol len o jedení (pre milovníkov jedla: áno jedlo bolo výborné), alebo zabávaní sa (aj to bolo, netreba sa báť), ale o nových skúsenostiach, ktoré sme získali. Boli nám vnuknuté prostredníctvom prednášok a aktivít od Janky a Veroniky, animátoriek zo spoločenstva Christoforus. Dievčatá sa nielenže odvážne rozhodli stráviť s nami víkend, tiež sa s nami podelili o svoje vedomosti a najmä skúsenosti. Často krát nám vstúpili do sŕdc a prinútili nás zamyslieť sa nad rôznymi témami.
Po prednáške o modlitbe a spoznávaní Boha sme si všetci dali individuálne predsavzatia. Týkali sa našej pravidelnej osobnej modlitby. Naše rozhodnutia sme sa so spoločnou podporou odhodlali splniť. Prednáška o našich talentoch a ich rozvíjaní nás naučila, že každý sme výnimoční. Všetci máme nejaký talent. Či už je to hranie futbalu, kreslenie, písanie, spievanie, tancovanie alebo mnohokrát málo oceňovaná, no pre ľudí snáď najdôležitejšia vlastnosť, a to vypočutie druhých. Odniesli sme si vedomie, že pokiaľ budeme rozvíjať naše schopnosti a talenty, budeme zároveň rozvíjať aj naše duše.
Nikto nie je bez chýb, dokonca ich robíme často. Z toho však vyplýva, že chyby robia aj druhí. Tretia prednáška nás naučila, že je dôležité odpúšťať ako druhým, tak aj sebe, čo je veľakrát zložité. Tiež nás naučila ako správne, s láskou a ľudsky podať a taktiež prijať spätnú väzbu od iného človeka. Pobytu sa zúčastnili nielen mladší, ale aj starší a skúsenejší animátori. Aj tak si myslím, že môžem za každého povedať, že mu prednáška o tom, ako byť dobrým, spravodlivým a hlavne správnym animátorom pomohla. Naučili sme sa v rámci nej zvládať rôzne situácie, ktoré v skupinke nastanú (dieťa, ktoré každému skáče do reči, vyvyšovanie sa jedného nad druhým, ukecaný člen alebo opačne, tiché deti v skupinke).
Spoznávanie sa medzi sebou bolo zapojené do prednášok spolu s pozitívnou spätnou väzbou, ktorú sme si navzájom písali na papieriky na našich chrbtoch. Dobrý pocit a tie úsmevy, vykreslené na tvárach každého, po prečítaní našich papierikoch boli neopísateľné a v každom zmysle slova nezabudnuteľné. V našich pamätiach určite zostane aj spomienka na príjemnú skúšku odvahy. Pri nej sme sa v tmavej noci, nevediac kam kráčame odovzdali Bohu. Naučili sme sa dôverovať mu.
Ďakujeme Janke, Veronike a nášmu kaplánovi Mariánovi, že s nami strávili dokonalý víkend a celý čas tam boli pre nás. Taktiež ďakujeme Združeniu kresťanských spoločenstiev mládeže, ktoré nás podporilo financovaním projektu. Práve vďaka nemu sme dostali možnosť stráviť víkend pokope, na ktorý budeme všetci ešte dlho spomínať.
Diana Dudová