„Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ Tieto slová žalmu 133 sme (animátori) mali možnosť uplynulý víkend zažiť na vlastnej koži. Stihli sme totiž spolu stráviť oddychovo – formačný pobyt po farskom tábore. Čas od piatkového poobedia až do nedele bol plný utužovania priateľstiev i „lámania ľadov“ medzi mladšími a staršími animátormi – čas plný zábavy, smiechu až do sĺz, jedla, zaujímavých aktivít a hlavne čas plný Božej prítomnosti.
Celým týmto víkendom nás sprevádzala téma a príklad čoskoro blahoslaveného saleziánskeho kňaza Titusa Zemana, pôsobiaceho počas minulého režimu, muža strhujúco zapáleného pre Božie kráľovstvo.
V piatok poobede sme vyrazili do príjemnej, pre nás ešte neznámej destinácie. Mali sme možnosť bývať v Pastoračnom dome Svätej rodiny v Kamenici nad Cirochou. Začali sme svätou omšou spolu s ľuďmi z farnosti a pokračovali večerou z vlastných zásob (alebo „Moja mama varí lepšie ako tvoja“). Večerná aktivita spočívala v pokuse dostať sa z tmavej miestnosti pomocou odkazov, nájsť kľúč a odomknúť dvere. Zámerom bolo poukázať na stiesnenú a pochmúrnu atmosféru doby, v ktorej pôsobil don Titus. Deň sme ukončili spoločnou modlitbou, poďakovaním Bohu a zverením Mu všetkého, čo nás v tento víkend čakalo.
Sobotné skoré ráno sa nieslo v duchu nevraživosti k miestnym pávom na dvore, ktoré vstávali skôr ako my a patrične hlučne nám to aj oznámili. Deň však nestratil na svojich mnohých požehnaniach a milostiach. Po rannej sv. omši sme si spoločne urobili raňajky a pokračovali ďalšou aktivitou. Cieľom bolo naučiť sa tímovejšej práci a uvedomiť si, že každý z nás máme určitých „prevádzačov“ životom, od ktorých čerpáme rady a podporu, teda ľudí, ktorí nás istým spôsobom formujú. Po výdatnom obede sme relaxovali, každý po svojom. Chlapci sa ujali kosenia ihriska, čím nám zabezpečili dobré vzťahy s miestnym pánom farárom. Popoludňajšia aktivita nás otestovala v kreativite a taktiež nám pripomenula, aké je dôležitá podpora, a prijatie pomoci vo vzťahu. Večer sa v altánku rozhorel krb, podobne ako aj dobrá nálada a športový duch v našich mladých srdciach. Veď predsa spoločná opekačka nemôže chýbať na žiadnej akcii! Pri spoločnej modlitbe nám kaplán Marián („el kapo“) dal pár tipov ako sa modliť, a ako urobiť z modlitby neodmysliteľnú časť našich dní.
Ani sme sa nenazdali a po rannej svätej omši sme stáli na stanici a čakali na vlak naspäť domov. Všetko čo sme zažili, sme doniesli domov a žijeme tým, čím sme boli obohatení. Veď predsa kto veľa dostal, od toho sa bude aj veľa očakávať.
Zuzana Šarišská