Nesníva sa mi často. A aj keď sa mi občas niečo sníva, ráno si to už málokedy pamätám. Ale dnes v noci to bolo iné. Snívalo sa mi, že som vošiel do kostola. Do kostola v našej farnosti a našiel som vás na svojich miestach. A ja…ja som sa postavil pred mikrofón a povedal som: „Prosím, choďte domov, prosím počúvnime nariadenie štátu.“ Tie slová šli zo mňa ťažko a ešte ťažšie som sledoval, ako s bolesťou odchádzate…
Ráno, som sa k tomu snu vrátil opäť. Premýšľal som nad tým všetkým, čo sa deje. O všetkých vyhláseniach a postojoch, ktoré som doteraz zachytil a pýtal sa: „Bože, čo ty na to hovoríš?“
Na um mi prišiel obraz Jozefa a Márie, ktorí pokorne prijímajú nariadenia cisára Augusta a vyberajú sa do Betlehema, aby sa dali zapísať k svojmu rodu. Isto mal Jozef svoje „zákazky“ a Mária svoje plány. No obaja poslúchli, vzdali sa istôt i pohodlia a šli. A aj keď to bolo nariadenie svetskej moci, Boh v tom tvoril svoj plán.
Mám nádej, že aj my dnes, tu a teraz, aj keď sme pozvaní poslúchať svetskú moc neobstojíme inak. Boh sa zahanbiť nedá. Že aj dnes tvorí veci nové…V nás i pre nás…
Vedzte, že neraz, keď som v rôznych chvíľach a stavoch vošiel do kostola, boli ste pre mňa povzbudením, keď som vás v tichu našiel modliť sa. Dnes je kostol prázdny a ja slúžim svätú omšu sám. Verte, že sa už dnes teším na návrat do nášho kostola. Kedy to bude, neviem. Ani sa nad tým nezamýšľam. Nie je to v mojej kompetencii rozhodnúť.
No zároveň verím a mám nádej, že keby som vošiel do vašich príbytkov aj počas týchto dní, našiel by som vás v modlitbe. Neprestávajme byť v spojení s Ježišom, urobme zo svojich izieb a príbytkov domy modlitby.
Myslíme na seba navzájom. Na všetkých chorých, opustených, ustráchaných. Na lekárov, záchranárov, zdravotníkov a farmaceutov. Na všetkých, ktorí sú pre nás v službe i v práci. Trebárs i na tých v predajniach v potravinách. Na všetkých rodičov, ktorí v tomto obmedzenom režime musia byť kreatívnejší a trpezlivejší pri starostlivosti o detí. Modlíme sa, aby aj tento čas „zatvorenia“ , otváral srdcia v jednotlivých rodinách a vzťahoch.
Buďme ľuďmi nádeje, sme predsa v prvom rade v Božích rukách! Ponúknime si navzájom myšlienky i slová nádeje.
Pred istým časom som dostal SMS s týmto textom: „Nenechaj ostatných, aby ťa vtiahli do svojich búrok. Ty ich vtiahni do svojho pokoja.“
V modlitbe ostáva a o modlitbu prosím váš farár Jozef