Dňa 18.8.2019 sa v Gaboltove konal už 17. ročník celoslovenskej púte mužov. Medzi množstvom chlapcov, chlapov, ba aj ja niekoľkých žien, ktoré sa nedokázali oddeliť od svojich polovičiek, nemohli samozrejme chýbať ani viacerí muži z našej farnosti.
Program začal krížovou cestou v prírode. Počúvajúc slová o Pánovom utrpení sme spolu s Ním vystúpili na „Golgotu“ – vrch resp. lúku nad pútnickým miestom.
Nasýtení duchovným pokrmom a krásnym výhľadom, sme následne zostúpili ku kostolu, kde program pokračoval chválami v podaní hudobnej zložky spoločenstva Marana Tha z Prešova.
Heslo chvál bolo „Kto spieva, modlí sa dva krát. Kto nevie a aj tak spieva, modlí sa tri krát. …. No a tí, čo stoja pri ňom sa modlia štyri krát.“ Som rád, že som mohol prispieť ku väčšej svätosti okolostojacich bratov. Verím, že mi už odpustili 🙂
Po chválach nastal čas na prvú z prednášok v podaní Witeka Wilka, poľského laického evanielizátora, verného manžela a otca 4 detí, ktorý už 23 rokov hlása evanjelium po celom svete. Okrem toho je aj skvelý bubeník, čo predviedol počas chválového programu. Chybičkou krásy bolo, že nerozprával po slovensky, čo však vyriešila sestra Helena z Marana Tha pohotovým simultánnym prekladom. Nakoniec, polština nie je až taká nezrozumiteľná.
Jednou z hlavných myšlienok jeho prednášok bolo prežívanie radosti z viery. Vyzval na nezotrvávanie len vo „veľkopiatkovom“ kresťanstve, ktoré akoby ustrnulo pri Ježišovej smrti na kríži a je plné smútku, ale povzbudil nás na plné prežívanie radosti prameniace z Jeho zmŕtvychvstania, ktorým sa naplnilo vykupiteľské dielo. Radosť má byť naším znakom, našou silou. So smútkom v tvári nebudeme veľmi úspešní v hlásaní evanjelia, k čomu sme všetci povolaní. 🙂
Pieseň „Rúcho chvál„, ktorá zaznela pred záverom sv.omše to veľmi pekne vystihuje
Odej nás do rúcha chvál
Prelom ťažobu úzkosť v nás
Nechaj svoj olej radosti tiecť
od trónu k nám
Odej nás do rúcha chvál
Prelom ťažobu úzkosť v nás
Radosť je našou silou našou silou
Podal nám tiež svedectvo o mnohých Božích zázrakoch, ktorých bol svedkom či priamo účastníkom a pozýval nás do bezhraničnej dôvery Bohu. A kedže dôverovať sa dá len tomu, koho dobre poznáme, najlepším spôsobom, ako spoznať Boha je Sväté písmo, jeho časté čítanie a porozumenie. Má byť naším každodenným pokrmom.
Po obednej prestávke program pokračoval druhým blokom chvál, svedectiev, modlitieb a prednášok, v ktorých najviac rezonovala téma vďačnosti za milosti a dary, ktoré nám občas pripadajú tak samozrejme, že ani necítime potrebu za ne Bohu ďakovať.
Program vyvrcholil o 16:00 svätou omšou slúženou košickým arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom.Z jeho homílie uvádzam niekoľko myšlienok:
„…Pomáhajte svojim kňazom vo vašich farnostiach. Pomáhajte evanjelizovať a ohlasovať Ježiša. Život vo farnosti sa nezaobíde bez vašej reakcie, pomocnej ruky, chlapského slova a verného zotrvania v službe. Modlitba a duchovné, či iné aktivity vo farnosti nemôžu byť len čisto ženskou záležitosťou. Potrebujeme sa vzájomne dopĺňať, inšpirovať a ťahať dopredu…“
„…Stretnutia s Máriou aj tu v Gaboltove menia ľudí , v jej škole sa dokonale formuje i naše chlapské srdce…. Rozdelenia, aj tie o ktorých hovorí evanjelium sa dajú prekonať jedine Ježišovou láskou. Ježiš chce aby vzplanul oheň radikálnej lásky, je to pravá láska a na ničom tak nezáleží, ako na tomto ohni lásky…. Učiť sa odpúšťať a prosiť o odpustenie, to je tajomstvo pokojného rodinného života. ….Zostaňte verní Ježišovi a budete verní aj v svojich rodinách a povolaniach…“
Po sv. omši ešte nasledovalo požehnanie škapuliarov a prijatie nových členov do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej.
Čas, ktorý som strávil v Gaboltove bola pre mňa nanajvýš dobrá investícia. Odkaz, ktorý nám cez slová otca arcibiskupa a Witeka posiela Duch Svätý mi neustále rezonuje v mysli, naplňuje radosťou, dôverou, vďakou a pozýva do služby.
Čo vy na to, priatelia, „trojkári“ zvlášť ? 😉
Krško Tomáš