Tento víkend bolo na fare opäť rušno. Nie len tvorivé dielne, ale aj miništranti mali „svoju akciu“.
Začali sme piatok večer už pri svätej omši. Chlapcov pri oltári bolo skoro ako na Veľkú noc, a ani počet stoličiek akosi nestačil. Po večeri sme si priblížili život saleziánskeho kňaza – dona Titusa Zemana. Dalo by sa povedať, že to bol vzácny chlapčenský klenot ako Dominik Savio, ktorý sa vďaka dobrej výchove svojich rodičov a neskôr otcov saleziánov stal obetavým „Don Boscom“. Jeho život i prácu skomplikoval komunistický režim. Na zmenenú situáciu sa snažil don Titus (aj iný kňazi) adekvátne reagovať, a to prevádzaním mladých saleziánov do zahraničia.
Aby sme si aspoň trochu priblížili túto dobu, zahrali sme sa aj my na „pašerákov“. Po našom sídlisku sme prevážali rôzne náboženské a liturgické predmety snažiac sa vyhnúť nepriateľským policajným kontrolám.
Policajti našťastie nikoho nezatkli, a tak po dramatizovanom večerníčku o Troch prasiatkach sme to úspešne „zalomili“ a spokojne sa pobrali do ríše snov.
Ráno, posilnený na duchu i tele, rozveselení spoločnými hrami sme sa v dopoludňajších hodinách spoločne rozlúčili.
Veríme, že spoločne prežitý čas i príklad dona Titusa je povzbudením pre našich miništrantov nie len do služby pri oltári, ale aj povzbudením k peknému svedectvu v škole či medzi kamarátmi.
kaplán Marián
