už je po akcii 😉
V Otcovej stodole opäť štartujú…
Potrebuješ nakopnúť po náročnom období? Zažiť povzbudenie a bratské spoločenstvo? Posilniť svojho ducha, porásť vo viere a dôvere, aby si mohol zažívať víťazstva vo veľkých životných otázkach, ale aj v každodenných situáciách?….
Viac nájdete na www.jedenmuz.sk/ alebo facebook.com/OtcovaStodola/
Pre inšpiráciu pripájam zopár svedectiev účastníkov duchovnej obnovy na tému „Premenený obnovením zmýšľania“ z decembra 2019. 😉
Jano:
Zdravím všetkých, chcel by som sa s vami podeliť o skúsenostiach a otcovej stodole. Ak si slabý unavený a hľadáš odpovede nevieš ako ďalej tak tam choď a stráv nádherný čas z Pánom Ježišom, nebudeš ľutovať.
Tomáš:
Pre mňa do bola druhá účasť na D.O. v Otcovej Stodole a opäť nesklamala. Pri prvej v apríli 2019 (Muž ako prorok, kňaz a kráľ) som zažil doslova „duchovnú revolúciu“. Boh sa ma neopísateľne krásnym spôsobom dotkol a zmenil smerovanie môjho života z roviny náboženského zvyku do roviny skutočného kráčania s Ním. Zapálil vo mne plameň, ktorý spálil (skoro) všetko staré, suché, neúrodné a začal vo mne tvoriť nové veci. Prvé mesiace po tom boli plné eufórie, nadšenia, sily… A pochopil som tiež, prečo sa píše v Skutkoch apoštolov (2:13) „… iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína….“. Skrátka, kráčať s Pánom Ježišom bola naozaj jednoduché, hoc na viacerých v mojom okolí to muselo miestami pôsobiť asi trochu divne. Vedeli by rozprávať 😉
Po čase však tento plameň zoslabol, eufória pominula, zjavili sa pochybnosti, obavy a ja som začal hľadať odpoveď, čo sa to vlastne deje, kde som urobil chybu, prečo už nie som v tom „Nebi na zemi„, ako teraz ďalej, atď. Tú odpoveď som sa rozhodol vyhľadať opäť u Otca v Stodole, na víkendovke s témou „Premenený obnovením zmýšľania“.
No poviem vám, že ani som sa tam poriadne neusadil a už sa to valilo na mňa zo všetkých strán. A viacnásobne, pre istotu, ak by mi náhodou, ako správnemu „neveriacemu“ Tomášovi, jedna odpoveď nestačila. Katechézy v podaní Martina Janusa, otca Martina Reinera a otca Janka Buca, ako aj svedectvá bratov v skupinkách ma uistili, že neprežívam nič neobvyklé, a že to chce len vytrvalosť, vernosť a dôveru v Boha. No a samozrejme aj kúsok mojej ochoty. Nedá mi nepodeliť sa s vami o zopár z mnohých myšlienok, ktoré tam zazneli.
„… Boh nečaká našu dokonalosť ale našu vernosť. Vo vernosti budeš pretvorený a staneš sa tým kým máš byť. Vytrvalosť to chce. Pretvorenie príde postupnými krokmi….“ (o.Martin Reiner)
„… Aj po obrátení však nemusíš žiť plnosť do ktorej si povolaný! Nie si ešte v zasnúbenej zemi. Žijeme ešte na púšti. Izraeliti museli byť na púšti 40 rokov, aby sa naučili plne dôverovať Bohu. Neboli to schopní a museli sa to učiť. …“
„… Po premene sa chováme ináč. Ale si obrátený len pár mesiacov a čo už chceš? Však si ešte v „perinke“. Duchovné zrenie má svoj proces a niektoré veci sa nedajú preskočiť. Ale zle je ak aj po 30 rokoch sme stále duchovné batoľatá…“ (o.Janko Buc)
„… Premena myslenia sa nerovná uniformnému spôsobu mysleniu pre všetkých. Každý má ísť do svojho spôsobu myslenia/prežívania žitia. Všetci chceme mať Kristovu myseľ, ale tá je tak široká, že dokáže poňať jedinečnosť každého z nás. Sme súčasťou skladačky Božej veľkosti, dobroty…“ (Martin Janus)
„… Vieš, ale ja to beriem ako moje poslanie..“ (odpoveď spoluúčastníka pri rozhovore počas obeda na otázku prečo vykonáva svoju záslužnú prácu za pomerne mizerný plat. Priznávam, že mi „vyrazil poistky“ a zmenil pohlaď na môj vtedajší pracovný život)
Skrátka, milujem tieto riešenia šité na mieru, ktoré nám Boh ponúka, vždy keď to potrebujeme. Stačí dať len to svoje „FIAT“ a ono to príde.
Preto vás vyzývam, chlapi, neváhajte a poďte zažiť dobrý čas s bratmi v Otcovej Stodole. Neoľutujete 😉
Juraj:
Nie som veriaci, ktorý by bol vychovávaný vo viere od malička a dostal by vieru do vienka. Moja rodina nežila život vo viere, a tým som možno trochu iný ako mnohí veriaci. Som veriaci, ktorý sa postupne dostal na cestu viery, ale zastal na polceste a prežíval svoju vieru formálne po dlhé roky. V tom sa určite podobám na mnohých iných. Ako v mnohých iných prípadoch, tak aj v mojom musel byť môj prerod z formálneho prežívania viery na plnohodnotné, skutočné a hlboké, iniciovaný nešťastnými a smutnými udalosťami, ktoré sa stali v mojom živote. Som jedným z tých. Ťažké momenty, ktorými som si prešiel som vo svojej zaslepenosti považoval dlhé roky za veľkú nespravodlivosť, krutú ujmu, ktorej dôvody nie sú rozumom pochopiteľné. Keďže som žil formálnu vieru, snažil som sa hľadať na tieto udalosti racionálne vysvetlenia. Neustále analýzy môjho detstva, udalostí, životných situácií, konfrontácií, konania môjho a konania mojich blízkych, ktoré prispievali k môjmu formovania a formovaniu môjho chápania života ma doviedli do stavu neustáleho obviňovania seba a najbližšej rodiny, a tak na pokraj priepasti plnej zloby, nenávisti, výčitiek, neustávajúcej bolesti a zúfalstva pri hľadaní odpovedí, ktoré ale po dlhé roky neprichádzali.
Toto sa, ale malo čoskoro zmeniť.
Premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. Rim 12, 1-2
V dňoch 6-8.12.2019 sa v Otcovej stodole vo Važci konala duchovná obnova pod názvom „Premenený obnovením zmýšľania“. O duchovných obnovách v Otcovej stodole som sa dozvedel viac ako polroka predtým ako som sa na svoju prvú duchovnú obnovu prihlásil. Následne som polroka v duchu svojich „tradícií“ hľadal logické zdôvodnenia prečo odmietať myšlienku svojej účasti na obnove, a dospel som k záveru, že nie som hodný a nie som pripravený na účasť na takejto udalosti. Napriek tomu, že som vo svedectve svojho dobrého priateľa videl, čo všetko mu to prinieslo, čo všetko mu to dalo, nevedel som si predstaviť seba na jeho mieste. Nakoniec som sa, ale na obnovu prihlásil a začal tak svoju cestu prerodu z formálneho na skutočného a úprimného veriaceho.
Do Otcovej stodoly som spolu s ďalšími dvomi bratmi vo viere dorazil v piatok 6.12.2019 vo večerných hodinách. V čase nášho príchodu tam vládol už čulý ruch a početnosť, vekové kategórie účastníkov z rôznych kútov Slovenska a príjemná, uvoľnená, rodinná atmosféra na mňa zapôsobila veľmi upokojujúco. Napätie a nervozita z nového a neznámeho boli rýchlo preč. Samotný piatkový večer prebiehal rýchlo a okrem základných organizačných pokynov, večere a stretnutia s vedúcimi obnovy spojenej s krátkou prednáškou a spoločnou modlitbou mi utkveli v pamäti dve veci:
V prvom rade na mňa zapôsobila kaplnka, ktorá je včlenená do interiéru Otcovej stodoly v podkrovnom priestore. Do kaplnky vedie niekoľko strmých schodov, ktoré vo mne evokovali moju kľukatú a komplikovanú cestu k Bohu. O to väčšia odmena, ale na človeka čaká, keď po tých strmých schodoch vylezie hore, ostane v spoločnosti Boha a ponorí sa do tichej modlitby.
Druhý moment, ktorý mi ostal v pamäti z piatkového večera bola krátka myšlienka, odkaz, ktorý ma zaujal a začal mi vŕtať v mysli a ostal tam dodnes. Išlo o podobenstvo o myšlienke, ktorá je ako orol, ktorý si sadne na našu hlavu a v prípade, že ide o negatívnu myšlienku a neodoženieme ju, ostane zahniezdená v našich mysliach. Rovnako dôležité ako poznanie dôležitosti odohnania takejto myšlienky je aj poznanie, že ak ju úspešne odoženieme a dostaneme sa na správnu cestu, je len otázka času, kedy sa táto myšlienka znovu prihlási o slovo. Je teda potrebné byť vnímavý a bdelý, lebo útoky zla sa opakujú.
Na druhý deň v sobotu 7.12.2019 sme absolvovali prednášku s katolíckym kňazom Matúšom na tému „Obeta dáva hodnotu“. Na prednáške som sa dozvedel, že obeta má prinášať život, nie je o ničení. Obeta má zmysel, len ak je spojená s Ježišom. Často som zažíval hĺbku vzťahu s Bohom, ale nepracoval som na ňom a opakovane prichádzali chvíle, ktoré ma zo vzťahu s Bohom vytrhli. Nebol som dosť verný a trpezlivý a nechápal som, že nadviazanie vzťahu s Bohom je dlhodobý proces. Pochopil som, že hlavné veci, ktoré ma oddeľujú od Boha sú moja netrpezlivosť, sebeckosť a nesprávne chápanie obety.
Poobede nám Ján Búc katolícky kňaz a garant projektu Otcova stodola, prednášal o procese duchovného zrenia. V tomto procese je najdôležitejšie nájsť odpoveď na otázku „Kto som“? Človek sa môže nachádzať v štyroch rôznych etapách osobného duchovného zrenia:
- OTROK, kedy sa človek cíti sám, neslobodný, podliehajúci svojej hriešnosti, človek bez viery
- DIEŤA, kedy človek cíti strach z neznámeho je naivný a bezbranný, lebo jeho viera je povrchná
- SYN, človek cíti oporu, je slobodný, odvážny, uvedomuje si svoj potenciál a dôveruje Bohu
- DEDIČ, človek žije hlboký a úprimný vzťah s Bohom, naplno rozvinie svoj duchovný potenciál, proces duchovného zrenia je dokonaný.
Duchovné zrenie je teda proces, kde treba hľadať a zadefinovať svoju identitu a to nielen vo fyzickom svete, ale aj v duchovnom. Cesta duchovného zrenia a obnovy je dlhá a náročná a je potrebné neustále sýtiť ducha, aby bol dostatočne silný, aby porazil telo. Boh je však na tejto ceste s nami a nikdy nás neopustí.
V posledný deň v nedeľu 8.12.2019 sme si zhrnuli štyri hlavné kroky potrebné pre premenenie obnovením zmýšľania:
- Čítanie pravdy – Božieho slova, ktoré vytesňuje klamstvo z mysli človeka
- Modlitba, ktorou si budujeme svoj vzťah s Bohom, do ktorého sme slobodne pozvaní
- Zdieľanie sa s inými – zdieľanie zážitkov, svedectiev, srdca, emócií a myšlienok. Človek v zajatí emócií často nie je schopný vidieť situácie objektívne a práve zdieľanie sa môže pomôcť vidieť veci inak, respektíve pomôcť nájsť riešenie aj zdanlivo neriešiteľného problému. Človek nesmie ostať v ťažkých situáciách sám. Viem aké je to dôležité, lebo aj mňa Otec požehnal a zoslal mi do života ľudí silných vo viere, pokorných, inšpiratívnych, ochotných pomôcť v núdzi.
- Každodenný zápas o svoju myseľ skrze budovania vzťahu s Bohom a odovzdania sa do jeho láskavých milujúcich rúk
Následne sa za každého z nás zvlášť Ján Buc pomodlil. Tento moment bol jedným z najsilnejších zážitkov počas tohto víkendu a osobne som pocítil silu ducha svätého prúdiacu cezo mňa. Na záver sme mali svätú omšu a bolo nám udelené požehnanie.
Ako som spomínal, pred duchovnou obnovou som žil plytkú formálnu vieru a bol som v začarovanom kruhu myšlienok, racionálnych analýz, súdenia seba a iných, bez nádeje, že nájdem odpovede na svoje otázky. Víkend strávený v Otcovej stodole mi tieto roky hľadané odpovede ponúkol a pomohol mi tak získať nádej a vieru v dobré konce. Zistil som čo ma oddeľuje od Boha, čo robí moju vieru povrchnú a mňa nešťastného. Duchovná obnova mi otvorila oči a ukázala, že treba odpúšťať a prosiť o odpustenie, milovať bezpodmienečne a chápať kríž, ktorý si každý z nás nosí, za požehnanie, lebo nás nasmeruje k životu v Kristu. Odnášam si veľké povzbudenie z poznania, že s Bohom je všetko možné, že sme deti Otca, dediči všemohúceho Boha a spoluhráči víťaza Ježiša Krista.
Duchovný otec Janko Búc a kolektív Otcovej stodoly, ďakujem za duchovnú obnovu, ktorú ste pre nás pripravili a verím, že v nás zaseje semienko, ktoré vyklíči a prinesie mnohonásobnú úrodu. Nech Pán žehná vaše kroky! Úprimné Pán Boh zaplať!
Drahí manželia,
