Budem tam s nimi

„Nebudem môcť hovoriť, ale budem tam. Nebudem niekým privilegovaným, ale jedným z nich. Chcem byť medzi nimi ako Kristov posol, ktorý nie slovom, ale skôr skutkom a svojou prítomnosťou im bude kázať evanjelium…“ napísal si do svojho denníka emeritný arcibiskup Alojz Tkáč, keď v roku 1977 nastúpil ako kňaz bez štátneho súhlasu pracovať ako vodič električky v Košiciach.
Budem tam s nimi

Jozef Kozák 12.01.2021
Prešlo pár rokov a mnohí z kňazov Košickej arcidiecézy robia čosi podobné. Už nie na základe rozhodnutia iných, ale po slobodnom zvážení sa v týchto ťažkých chvíľach prihlásili ako dobrovoľníci v nemocniciach. Začali v Prešove – slúžia pri triáži, skladoch, vstupe a piati priamo na covidovom oddelení.

Pomáhajú s tým, čo treba a čo môžu. Keď som cez víkend s jedným z nich telefonoval, bol unavený, ale veľmi spokojný. Hovoril o tom, čo celý deň robil – ako pomáhal s roznášaním jedla, kŕmením, pri polohovaní pacientov, ale aj ako sa s nimi rozprával.

Ako sa mnohí potešili, že sa niekto pri nich zastavil.

Spomenul aj skúsenosť s jednou ženou, ktorá ho so slzami v očiach vítala, keď potom, čo ho videla pri roznášaní jedla, ho zbadala, ako jej podáva Eucharistiu. Ubolená a dojatá, pripútaná na lôžko nahlas vykríkla: „Ježišu, ja k tebe nemôžem a ty si prišiel ku mne!“

A viete, čo mi z toho najviac utkvelo? Keď povedal: „Už dávno sme tu mali byť!“ Pri pacientoch, ale aj pri lekároch a sestrách. Aby aj cez našu skromnú službu mohli zažívať Ježišovu blízkosť. Lásku, ktorú máme odrážať ako pokrstení, ako kňazi.

Veríme a trpezlivo čakáme na chvíľu, keď sa kňazi vrátia k svojej sviatostnej a pastoračnej službe. Ale nesmieme zabudnúť na jeden fakt – že aj tento príklad prinesie iným odvahu a chuť – v inom čase a v inom prostredí – byť nablízku blížnemu. Byť odrazom Kristovej lásky a blízkosti.